Hľadať zmysel v pozadí depresie

13. října 2010 v 1:24 | Pilar |  Zajímavosti
* Tento článek mě hodně zaujal, je o depresi, kterou jistě někdy trpí každý z nás. Doufám, jenom v míře, nic se totiž nesmí přehánět!!!

Cez víkend preletela médiami správa o tom, že počet psychických ochorení sa znepokojivo zvyšuje. Osobitným problémom sú depresie. Vraj nimi trpí čoraz viac mladých ľudí. Keďže ide o chorobu, ktorá pri neliečení môže byť smrteľná (riziko samovraždy), verejnosť by jej mala venovať zvýšenú pozornosť.


Zúfalstvo je utrpenie pozbavené zmyslu

Je to pocit, akoby telesnú i duševnú stránku človeka ochromili pochmúrne olovené reťaze smútku, úzkosti, prázdnoty a beznádeje. Nálady kolíšu medzi ľutovaním a obviňovaním samého seba. Veci, ktoré dovtedy napĺňali život človeka sa zrazu posunú do roviny čírej márnosti. Okolie vás povzbudzuje, aby ste sa vzchopili a čelili temnote pevnou vôľou, lenže zrazu vám aj jednoduchšie činnosti padnú zaťažko. Vôľa akoby bola rozlomená na polovicu. Pri zložitejších rozhodnutiach človeka premkne nerozhodnosť, neschopnosť sústrediť sa, pričom sloboda je pociťovaná ako neznesiteľné bremeno voľby. Aj malé mrzutosti  začínajú znervózňovať, či spôsobovať neodôvodnené starosti. Možno sa prejedáte, aby ste zahnali melanchóliu a možno naopak, zažívate stratu chuti do jedla. Možno spíte aj cez deň alebo naopak, nedokážete zaspať ani v noci. Vaše myšlienky celý čas bezcieľne krúžia, zdá sa vám, že vás už v živote nič dobré nečaká, až sa začnete pohrávať s myšlienkou na ukončenie všetkého toho trápenia...

Toto všetko je depresia. Za najúčinnejší spôsob ako ju zničiť sa považuje kombinácia medikamentóznej liečby a psychoterapie. Najmä pri ťažšej forme tohto ochorenia zrejme nie je možné obísť lieky. Keďže sa však z depresie stáva v 21. storočí významný spoločenský problém, možno je zaujímavé nezostať len pri nerovnováhe neurotransmiterov v mozgu, ale začať načúvať autorom, ktorí sa vydali hľadať hlbší duchovný i filozofický zmysel depresie. - Autorom ako Anselm Grün, Viktor Frankl alebo Elisabeth Lucasová.

Čo nám chce depresia o nás povedať?


Prvý z menovaných, benediktínsky mních a svetoznámy autor bestsellerov v knižke "Depresia ako šanca" nabáda svojich čitateľov, aby s touto bolesťou duše nadviazali dialóg. Teda spýtať sa depresie, čo nám vlastne chce o nás povedať, načo nás chce upozorniť. Stojí za tým myšlienka, že nielen telesná, ale aj duševná bolesť má signálnu funkciu. Fyzická bolesť človeka upozorňuje, že niečo nie je v poriadku s telesnou stránkou jeho organizmu a mal by s tým niečo spraviť. Duševná bolesť možno upozorňuje, že niečo nie je v poriadku s naším životom, duševným rozpoložením, medziľudskými vzťahmi, životným štýlom, prioritami, či hodnotovým rebríčkom a že by sme ich mali prehodnotiť.

Anselm Grün píše, že depresia má v sebe hlbší zmysel a preto by sme jej mali pozorne načúvať. Jej cieľom totiž nie je nás zabiť, ale práveže priviesť k pravej radosti. Chce, aby sme sa zbavili nesprávnych návykov, lží a ilúzií, na ktorých stojí náš kolísavý život a naopak, aby sme ho postavili na nových, zdravých a stabilných základoch. Ak sú napríklad narušené naše medziľudské vzťahy, trpíme neodpustením alebo neschopnosťou dosiahnuť dokonalý sebaobraz, ktorý v hlave nosíme, antidepresíva len stlmia výstražnú sirénu, no nevyriešia vnútorný konflikt. Na rozviazanie gordického uzla obáv, starostí a pesimistických vzorcov myslenia je dobrá práve psychoterapia.

Niektoré zdroje depresívnych pocitov


Že naša epocha so sebou prináša nápor na ľudskú psychiku si všimol aj rakúsky psychiater Viktor Frankl. Základnú príčinu videl v strate zmyslu života, s čím súvisí aj (ne)schopnosť niesť za seba zodpovednosť a odpovedať na otázky, ktoré nám život kladie. Svet sa nezrýchľuje sám od seba. Zrýchľujú ho ľudia, ktorí sa v snahe uniknúť tichu vlastného prázdna vo chvíľach pokoja vrhajú do horúčkovitej činnosti, čím vytvárajú nápor aj na všetkých ostatných. Práca, či kariéra pre nich nie sú ani tak formou sebarealizácie, ale skôr úniku. Vonkajší svet sa mení ťažko, no každý jednotlivec si aspoň môže vybrať aký postoj k zrýchľujúcej sa dobe zaujme. Podľa Frankla je výzvou psychiatrov i psychológov ako "duševne otužiť" ľudí, aby boli voči týmto tlakom odolnejší.   
Keď sa zamýšľa nad depresiou, Frankl tvrdí, že melancholický strach je vlastne strachom pred smrťou a strachom zo svedomia. Ľudia, trpiaci depresiou, často prežívajú napätie (a priepasť) medzi tým, čo je a tým, čo by podľa nich malo byť. Možno vo svojom vnútri nosia nejaký dokonalý obraz seba samého, ktorý sa im však nedarí v realite napĺňať. Z toho vyplýva menejcennosť, pocit, že človek je úplne nemožný a následne samovražednosť. Koncept odpustenia, ktorý tematizovalo kresťanstvo po celú dobu svojej existencie, tu má veľký význam. Odpustenie je vlastne obnova lásky. Nie je to len o postave Ježiša Krista, ktorý nám osobne odpúšťa naše minulé hriechy a uzmieruje nás s Nebeským Otcom. Aj my potrebujeme odpúšťať našim vinníkom a nezriedka musíme odpustiť najviac sami sebe, že nie sme dokonalí. Proste sa zmieriť s tým, že ako ľudia máme nárok byť omylní a občas i nemožní.    

A keď nič z toho nepomáha? Podľa Frankla by pacient mal objektivizovať depresiu a prijať ju ako chorobu, ktorá ho proste postihla. Nie vzchopiť sa a premáhať ju silou vôle (ktorá je ňou sama napadnutá), ale naopak podrobiť sa chorobe - akceptovať ju ako fakt, vydať sa s dôverou do opatery lekára a mať po dobu liečby so sebou trpezlivosť.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama